Rozhľadne na Kysuciach

„Sochár a staviteľ Stanislav Mikovčák umiestňuje do svojich rozhľadní aj svoje sochy, čím ešte zvyšuje estetickú hodnotu týchto stavieb a povyšuje ich na prvé galérie v rozhľadniach. Tento prístup použil aj pri návrhu kaplnky v Staškove na Grúni, ktorú navrhol a postavil v roku 2014 pri príležitosti 400. výročia prvej písomnej zmienky o obci. Stavby z prí rodného kameňa vyzdobené kovovým anjelom či iným ochrancom sú už Mikovčákovým typickým rukopisom.“ 

(Rudo Gerát, kulturológ, spisovateľ)

Mikovčákova rozhľadňa

Prvá rozhľadňa na Kysuciach, na hlavnom hrebeni Javorníkov, nad Turzovkou. Staval som ju ako hru  s deťmi. Existuje k nej celá kronika, príbehy a fotografie. Spisovateľ Jožko Marec o mieste na ktorom stojí napísal povesť. V rozhľadni je socha anjela – strážcu. Pod rozhľadňou je detský  poklad a odkaz, ktorý si zabetónovali moje deti Martin a Viktor. Zanechali sme stopu do budúcnosti.

Rozhľadňa Zákopčie

So Starostom Ing. Ferom Hažíkom sme sa poznali už na základnej vojenskej službe, kde sa rozbehli prvé začiatky našej spolupráce. Pri potulkách mi Ferko ukázal miesto s úžasnými rozhľadmi a odkopol kamen, ktorý sa stal základom pre rozhľadňu a jej anjela strážneho. Spoločne s obcou Zákopčie bola vybudovaná kamenná rozhľadňa s metrovými múrmi a výzorom strážnej veže. Rozhľadňa má svoju kroniku, kde sú odtlačky  rúk všetkých tých, ktorí pomohli tomuto dielu, tejto soche, ktorá predstavuje tiež galériu pre ďalšie sochy.

Rozhľadňa Bobovec

V spolupráci s obcou Stará Bystrica sme postavili kamennú rozhľadňu, do ktorej boli použité ako mreže okien kované sochy a vo vnútornom ochoze bola osadená plastika „ Ľudia spod priehrady“- príbehy ľudí, ktorých vyhnala priehrada. Práve tu vznikla jedinečná myšlienka "galéria v rozhľadni",  ktorá je u nás prvý krát realizovaná.

Rozhľadňa na Svederníku

V spolupráci s obcou Svederník bola na základe požiadaviek turistov a obce naprojektovaná rozhľadňa v tvare kríža. Rozhľadňa poskytuje výborný výhľad do údolia Váhu . Diaľnica pred Žilinou a Hričovská priehrada je ako na dlani.

Rozhľadňa Brabírka

Príbeh rozhľadne začal stretnutím v mojej kancelárii, kde ma navštívili členovia združenia „Beskydy bez hraníc“ s problémom pri projektovaní rozhľadne. Urobili sme si pohodlie, uvarili čaj a kávu a za dve hodiny sme spoločne naskicovali prvé pôdorysy a pohľady rozhľadne. Následná projektová dokumentácia s výrobnými výkresmi im bola dodaná do pár dní. Moja odmena za projekt bola v tom, že mi ponechajú otvor pre sochu, aby som si mohol z ich rozhľadne spraviť galériu. Pred dokončením som si naštudoval históriu a povesti o Brabírke. Našiel som príbeh o stratených deťoch spod Brabírky, na základe ktorého som vytvoril baladu a pri otváraní rozhľadne som sochu daroval staviteľom rozhľadne.